Určite sa vám už veľakrát podarilo nafotiť obrázky, ktoré padajú nabok pod rôznym uhlom. Stačí, ak fotoaparát držíte nie v dokonale správnej polohe. Na opravu takejto chyby v GIMPe existuje nástroj Otočenie (Rotate). Kliknutím na ikonu rotácie v panely s nástrojmi nástroj aktivujete. Nástroj aktivujete aj pomocou klávesovej skratky Shift+R, keď je kurzor umiestnený vo vnútri obrázka. Uistite sa, že Nastavenia nástrojov sú zobrazené. Taktiež sa uistite, že navrchu nastavení nástrojov je pre položku „Transform:“ označené tlačidlo („Transform Layer - Vrstva“). Ak teraz kliknete tlačidlom myši do obrázka a potiahnete, objaví sa mriežka, ktorá sa otáča v smere ťahu. Ak ste s výsledkom spokojní, obrázok otočíte kliknutím na tlačidlo Rotate (Otočenie) alebo na kláves Enter.

Dostať obrázok do správneho uhla pomocou tejto metódy nie je jednoduché. Často zistíte, že obrázok ste síce vylepšili, ale výsledok nie je perfektný. Jedným z riešení je otočiť obrázok ešte o kúsok. Ale aj to má svoje nevýhody. Vždy, keď obrázok otočíte, stratí na ostrosti. Dôvodom je fakt, že jednotlivé pixly sa v otočenom obrázku nezaradia do línie tak ako tomu bolo v originálnom obrázku. Pri jednorázovom otočení je rozmazanie zanedbateľné. Pri druhom otočení je už miera rozmazania dvojnásobná a nie je nutné rozmazávať obrázok viac ako je potrebné. Lepším riešením je vrátiť otočenie späť, pokúsiť sa upraviť uhol otočenia a obrázok otočiť nanovo.

Našťastie v GIMPe existuje ešte jednoduchší spôsob otáčania obrázkov. V nastavení pre nástroj Otočenie, môžete pod položkou Direction označiť políčko „Backward (Corrective)“. Ak to urobíte, namiesto otáčania mriežky a kompenzovania odchýlky, obrázok otáčate s chybou, ale v línii. Ak sa vám to zdá zmätočné, vyskúšajte to, a uvidíte, že je to celkom jednoduché.

Po otočení obrázka sa v rohoch objavia nepríjemné trojuholníkové „diery“. Jedným z riešení je vytvorenie jednoduchého pozadia s neutrálnou farbou, čím sa rohy vyplnia. Lepšie výsledky však dosiahnete obyčajným orezaním obrázka. Čím viac obrázok otočíte, tým viac ho budete musieť orezať. Preto najlepším riešením tejto situácie je prevencia. Dobrá rada znie - snažte sa držať fotoaparát rovno.

Pri fotení s digitálnym fotoaparátom existuje niekoľko nástrojov, za pomoci ktorých máte nad obrázkom značnú kontrolu. Často však nie toľko, ako by ste v danej chvíli potrebovali. Celkový dojem z fotografie umocníte aj samotným rozmiestnením všetkých dôležitých prvkov fotografie do kľúčových polôh. Dôležitým pravidlom, ktoré sa však nie vždy dá dodržať, ale je dobré naň myslieť, je pravidlo „rule of thirds (pravidlo tretín)“. Podľa tohto pravidla maximálny efekt fotografie dosiahnete vtedy, ak dôležité prvky fotografie umiestnite do jednej tretiny obrázka, a to aj v smere na výšku aj na šírku.

Nástroj Crop (Orezanie) aktivujete stlačením príslušného symbolu v panely s nástrojmi, alebo stlačením klávesu „C“ (veľké) s kurzorom umiestneným v obrázku. S aktívnym nástrojom orezania kliknite do obrázka a myšou ťahajte požadovaným smerom. Okolo vyznačenej oblasti sa objaví obdĺžnik. Okrem toho sa zobrazí dialógové okno. V ňom môžete presnejšie nastaviť veľkosť oblasti, ktorú chcete orezať. Stlačením tlačidla Crop (Orezať) v dialógovom okne požadovanú oblasť orežete.

Napriek veľmi sofistikovanému systému merania expozície v dnešných digitálnych fotoaparátoch, niektoré fotografie môžu byť podexponované alebo naopak preexponované. V niektorých prípadoch je na fotografiách prítomný aj nežiadúci farebný nádych, ktorý je spôsobený nedokonalými svetelnými podmienkami. GIMP obsahuje množstvo nástrojov, ktoré vám pomôžu pri korekcií farebného podania fotografie. Na výber máte celú škálu nástrojov od jednoduchých až po vysoko sofistikované. Najjednoduchšími nástrojmi sa dá fotografia upraviť jediným tlačidlom. Pomocou zložitých nástrojov môžete pri úprave fotografii nastaviť množstvo parametrov. Začneme s tými najjednoduchšími nástrojmi.

V GIMPe nájdete niekoľko aizovaných nástrojov na úpravu farebného podania obrázka. Žiaľ, tieto nástroje vám nie vždy poskytnú výsledok, aký by ste očakávali. Môžete ich však vyskúšať, a ak nebudete s výsledkom spokojní, aspoň získate predstavu o niektorých vlastnostiach obrázka. Všetky nástroje, okrem „Auto Levels“, môžete nájsť v hlavnej ponuke pod položkami Colors (Farby) → Auto (Automaticky).

V nasledujúcom zozname nájdete stručný opis jednotlivých nástrojov:

Na predchádzajúcich riadkoch sme popísali aické úpravy farieb. Ak ani jedna z uvedených techník nespĺňa vaše požiadavky, skúste použiť niektoré z interaktívnych nástrojov. Všetky, okrem jedného, môžete nájsť v hlavnej ponuke výberom položiek Tools (Nástroje)->Color Tools (Nástroje farieb). Po výbere určitého nástroja, kliknutím do obrázka (ľubovoľne) nástroj aktivujete. Takto zobrazíte príslušné dialógové okno.

Najjednoduchší nástroj na úpravu jasu a kontrastu je nástroj Brightness/Contrast (Jas/Kontrast). Tento nástroj nie je obzvlášť výkonný, ale v niektorých prípadoch môže byť celkom užitočný. Je to v prípadoch, kedy sú obrázky preexponované, alebo naopak podexponované. Nehodí sa na úpravu farebného nádychu. Dvoma posuvnými jazdcami môžete upraviť „Brightness (Jas)“ a „Contrast (Kontrast)“. Ak máte označenú voľbu „Preview (Náhľad)“, (a to asi máte), všetky úpravy budete môcť sledovať priamo na obrázku. Ak ste s výsledkom spokojní, kliknite na tlačidlo Ok. Úpravy sa vykonajú. Ak s výsledkom nie ste spokojní, stlačte tlačidlo Cancel (Zrušiť). Obrázok sa vráti do pôvodného stavu.

Výkonnejší nástroj na úpravu expozície a iba o trochu komplikovanejší, je nástroj Levels (Úrovne). Dialógové okno Úrovne vyzerá na prvý pohľad zložito. Pre naše potreby však bude stačiť, ak sa zameriame na časť označenú „Input Levels (Vstupné úrovne)“. V tejto oblasti sú pod histogramom zobrazené aj tri malé trojuholníky. Viac informácií o použití tohto nástroja nájdete v nápovedi pre Levels Tool (Nástroj úrovne). Viac sa však naučíte experimentovaním. Skúšajte pohybovať jazdcami a sledujte, ako sa mení obrázok. (Uistite sa, že políčko „Preview (Náhľad)“ je označené.)

Jedným z najvýkonnejších nástrojov na úpravu expozície sú Curves (Krivky). Tento nástroj umožňuje kliknúť do obrázka a tým preniesť príslušný bod do krivky. Následným ťahaním krivky môžete upraviť hodnoty jasu v tomto bode obrázka. Nástrojom Krivky môžete dosiahnuť obdobné výsledky, ako použitím nástrojov Jas/Kontrast alebo Úrovne. Krivky tak predstavujú oveľa výkonnejší nástroj. Detailné informácie o používaní nástroja Krivky nájdete v Pomocníkovi pre Krivky. Ako už bolo spomenuté pri iných nástrojoch, najlepšou školou je experimentovanie.

Pokročilejší používatelia GIMPu vedia, že najvýkonnejším nástrojom na úpravu jasu a kontrastu je vytvorenie novej vrstvy nad aktuálnou vrstvou a túto nastaviť do režimu „Multiply (Násobenie)“. Režim nastavíte v dialógovom okne pre vrstvy. Nová vrstva slúži ako „kontrolná“ vrstva pre spodnú vrstvu. Biela je nastavená na maximum a čierna na nulu. Kreslením na novú vrstvu môžete upraviť každú oblasť obrázka. Nad výsledkom tak máte dokonalú kontrolu . Ostré prechody môžu vo výslednom obrázku pôsobiť falošne. Preto by ste mali pri kreslení používať iba hladké prechody. Ak nechcete upraviť farebný nádych obrázka, na kreslenie nepoužívajte farby. Vhodné sú iba odtiene šedej.

Režim „Multiply (Násobenie)“ nie je jediný, ktorý môže byť užitočný z hľadiska úpravy expozície. V skutočnosti sa v režime „Multiply (Násobiť)“ dajú časti obrázku iba stmaviť, nie zosvetliť. Z tohto dôvodu sa tento režim dá použiť iba na časti preexponovaných obrázkov. Režim „Divide (Delenie)“ má presne opačný účinok: problematické oblasti obrázka dokáže zosvetliť, ale nie stmaviť. Na tomto mieste uvádzame užitočný trik na zosvetlenie, ktorým vytiahnete detaily v celom obrázku na maximum:

Okrem režimov „Multiply (Násobenie)“ a „Divide (Delenie)“ môžete podobné efekty dosiahnuť aj kombináciou ďalších režimov ako sú „Dodge (Zosvetliť)“, „Burn (Stmaviť)“, alebo „Soft Light (Mierne svetlo)“. Všetko je to až príliš jednoduché. Ak sa raz začnete s týmito vecami hrať a na chvíľu od počítača zdvihnete hlavu zistíte, že ste nad úpravou strávili hodinu. Je preto namieste varovať vás: čím viac možností máte, tým ťažšie sa budete rozhodovať.

Ak obrázok obsahuje farebný nádych, t. j. príliš veľa červenej, príliš veľa modrej atď., podľa našich skúseností je na úpravu najlepšie použiť nástroj Úrovne (Levels). V príslušnom dialógovom okne môžete upraviť úrovne červeného, zeleného a modrého kanála osobitne. Ak tento spôsob pre vaše potreby nefunguje, môžete vyskúšať nástroje Farebné vyváženie (Color Balance) alebo Krivky (Curves). Ak však chcete tieto nástroje využívať efektívne, nebudete to mať také jednoduché. (Na niektoré špeciálne efekty sú však veľmi vhodné.)

Niekedy je ťažké povedať, kedy ste farby upravili správne. Dobrá a objektívna technika spočíva v tom, že v obrázku nájdete bod, o ktorom viete povedať, že by mohol byť biely (alebo aj v odtieni šedej). Aktivujte nástroj Farebná pipeta (Color Picker) (v Panely s nástrojmi je označená symbolom kvapkadla), a kliknite do tohto bodu. Zobrazí sa dialógové okno pre farebnú pipetu. Ak sú farby správne upravené, potom budú aj jednotlivé farebné komponenty (červená, zelená aj modrá) upravené proporcionálne správne. Ak nie sú, musíte ich podľa potreby upraviť manuálne. Táto technika môže byť spoľahlivá aj pre farboslepých ľudí. Samozrejme iba ak je použitá správne.

Ak je obrázok „vymytý“, čo sa môže stať veľmi ľahko ak fotíte v príliš svetlých podmienkach, vyskúšajte nástroj Hue/Saturation (Odtieň/Sýtosť). V otvorenom dialógovom okne máte na výber tri posuvníky: Hue (Odtieň), Lightness (Svetlosť) a Saturation (Sýtosť). Zvýšením sýtosti výzor obrázka (pravdepodobne) zlepšíte. V niektorých prípadoch je celkom užitočné v tom istom čase upraviť aj svetlosť. („Lightness (Svetlosť)“ sa podobá na „Brightness (Jas)“ v nástroji Brightness/Contrast (Jas/Kontrast). Svetlosť je však tvorená inou kombináciou kanálov pre červenú, zelenú a modrú.) Nástrojom Hue/Saturation (Odtieň/Sýtosť) môžete upraviť iba obmedzený okruh farieb (použitím tlačidla nachádzajúceho sa v hornej oblasti dialógového okna). Ak však chcete dosiahnuť prirodzené podanie farieb, vo väčšine prípadov je dobré sa takémuto riešeniu vyhnúť.

Naopak, ak fotíte za nedostatočných svetelných podmienok, môže sa stať, že sa stretnete s presne opačným problémom: príliš sýte fotografie. V týchto prípadoch môžete na zníženie sýtosti farieb použiť nástroj Hue/Saturation (Odtieň/Sýtosť).

Ak pri fotení nemáte dokonale zaostrené, alebo sa počas fotenia fotoaparát pohne, výsledné fotografie sú neostré. Ak je rozostrenie príliš veľké, žiadny nástroj vám nepomôže. Ak je však rozostrenie malé, fotografiu pravdepodobne budete vedieť vylepšiť.

Najčastejšie používanou technikou na doostrenie obrázkov je nástroj Unsharp Mask (Rozostriť masku). Pomenovanie môže byť trochu zavádzajúce. Naozaj sa jedná o nástroj, ktorého účel nie je obrázok „rozostriť“ ale naopak, doostriť. Názov techniky vznikol v minulosti, keď sa ešte používali filmy. Jedná sa o zásuvný modul a môžete ho nájsť v hlavnej ponuke pod položkami Filters (Filtre)->Enhance (Vylepšenie)->Unsharp Mask (Rozostriť masku). V otvorenom dialógovom okne nájdete dva parametre:„Radius (Polomer)“ a „Amount (Miera)“. Prednastavené hodnoty spravidla dávajú dobré výsledky, takže by ste mali najprv vyskúšať tieto. Zvýšením hodnoty polomera alebo miery zvýšite efekt filtra. Nenechajte sa však uniesť. Ak spravíte masku príliš silnú, vo fotografii zvýrazníte šum a viditeľné artefakty s ostrými hranami.

V ponuke pre Filtre nájdete okrem filtra „Unsharp Mask (Rozostriť masku)“ aj filter Sharpen (Doostriť). Jeho efekt je podobný ako pri maske rozostrenia. Jedná sa o jednoduchší, ale nie tak efektívny filter. Naše odporučenie znie: Tento filter ignorujte. Radšej hneď použite filter Rozostriť masku (Unsharp Mask).

V niektorých situáciách lepšie výsledky dosiahnete selektívnym doostrením určitých oblastí obrázka. V tomto prípade použite nástroj Blur or Sharpen, ktorý nájdete v panely s nástrojmi, v režime „Sharpen (Zaostrenie)“. Maľovaním cez požadovanú oblasť obrázka ľubovoľným štetcom zvýšite ostrosť tejto oblasti. Pri používaní tohto nástroja musíte byť opatrní, lebo výsledky nebývajú príliš dôveryhodné. Doostrenie zvyšuje ostrosť hraníc medzi určitými oblasťami ale tiež do obrázka vnáša šum.

Ak fotíte za nedostatočných svetelných podmienok alebo fotíte s veľmi dlhým expozičným časom, fotoaparát nemá dostatok informácií k zachyteniu správnych farieb v každom pixly. Výsledkom tak býva zrnitá fotografia. Zrnitosť môžete čiastočne odstrániť „vyhladením“ pomocou rozostrenia. Nevýhodou tohto prístupu je strata ostrosti. Existuje však niekoľko spôsobov, ktoré dávajú lepšie výsledky. Ak obrázok nie je príliš zrnitý, použite filter Selective Blur (Selektívne Gaussove rozostrenie) s nastavením hodnôt radius (polomer) 1 alebo 2 pixly. Je to pravdepodobne najlepšia voľba ako sa zbaviť zrnitosti. Ďalšou možnosťou je použiť filter Despeckle (Vyčistenie). V otvorenom dialógovom okne máte pekný náhľad. Môžete sa tak hrať s nastaveniami a úpravami dovtedy, kým nedosiahnete dobré výsledky. Ak je však zrnitosti príliš veľa, opraviť takéto fotografie je často veľmi komplikované.

Niekedy sa môžete stretnúť s opačným problémom: fotografia je príliš ostrá. Riešením býva rozostrenie. Našťastie rozostriť fotografiu je ľahšie ak ju doostriť. Keďže pravdepodobne nebudete chcieť obrázok príliš rozostriť, najjednoduchšie je použiť filter „Blur (Rozostrenie)“. Jedná sa o zásuvný modul, ktorý nájdete v hlavnej ponuke pod položkami Filters (Filtre)->Blur (Rozostrenie)->Blur (Rozostrenie). Toto obrázok trochu zmäkčí. Ak potrebujete zjemniť ostrosť obrázka ešte viac, opakujte celý postup dovtedy, kým nedosiahnete želaný výsledok.

Dobrým nástrojom na odstránenie prachu a iných nečistôt na objektíve je filter Despeckle (Vyčistenie). V hlavnej ponuke ho nájdete pod položkami Filters (Filtre)->Enhance (Vylepšenie)->Despeckle (Vyčistiť). Pred samotným použitím filtra je veľmi dôležité, aby ste nezabudli označiť oblasť s nečistotou plus trochu z jej okolia. Označená oblasť musí byť dosť malá na to, aby boli pixly nečistoty dokonale rozlíšiteľné od okolia v tomto výbere. Ak sa pokúsite aplikovať filter na celý obrázok, ťažko dostanete niečo použiteľné. Hneď ako vytvoríte primeraný výber, aktivujte nástroj Despeckle (Vyčistiť) a upravte jeho parametre. V náhľade sledujte zmeny. Pri troche šťastia nájdete nastavenie pri ktorom sa artefakty stratia a okolia sa to dotkne len minimálne. Čím sú artefakty lepšie oddelené od okolia, tým lepšie výsledky môžete dosiahnuť. Ak popísaný spôsob pre vás nefunguje, možno bude lepšie filter zatvoriť, vytvoriť nový výber a celý postup skúsiť znovu.

V prípade, že vo fotografii máte viac artefaktov, celý postup musíte opakovať na každý jeden zvlášť.

Jednou z najužitočnejších metodík odstraňovania „balastu“ z fotografie je použitie nástroja Klonovacia pečiatka (Clone) . Pomocou tohto nástroja môžete do obrázka vniesť pixly z inej časti obrázka, dokonca z iného obrázka. Celý trik efektívneho používania nástroja na klonovanie spočíva v tom, že v obrázku nájdete oblasť, ktorá sa dá „nakopírovať“ a naniesť ju na nežiadúcu časť obrázka. Ak sa v obrázku nedá taká oblasť nájsť, asi si veľmi nepomôžete. Ako príklad použijeme fotografiu pláže po ktorej sa prechádza protivné ľudské indivíduum. To musí ísť z obrázka preč. Vo fotografii pravdepodobne budete schopní nájsť prázdnu časť pláže, ktorá vyzerá podobne ako pláž za človekom. Túto časť naklonujete a vložíte na miesto, kde sa nachádza postava. Je až udivujúce, ako prirodzene môže vyzerať výsledok, ak sa technika použije správne.

Viac informácií hľadajte v Pomocníku pre klonovaciu pečiatku. Klonovanie je niečo ako umenie a veda spolu. Čím viac ho používate, tým lepšie výsledky s ním dosiahnete. Najprv sa vám bude zdať, že výsledkom vášho snaženia sú len nepekné záplaty. Trpezlivosť však ruže prináša.

Ďalší nástroj, ktorý vyzerá podobne ako klonovacia pečiatka v menšom, je nástroj Liečenie (healing). Tiež sa ním dá preniesť časť obrázka a prekryť ňou nedokonalosť. Typickým príkladom, kde liečenie nachádza svoje uplatnenie, je odstraňovanie vrások a iných drobných nedokonalostí vo fotografii.

V niektorých prípadoch môžete dobrý výsledok dosiahnuť aj obyčajným vystrihnutím inkriminovanej oblasti obrázka a použiť zásuvný modul „Resynthesizer“. Tento zásuvný modul nie je základnou súčasťou GIMPu ale môžete ho získať na webovej stránke autorov [PLUGIN-RESYNTH]. Podobne ako pri použití iných nástrojov, aj v tomto prípade môže byť jeho použitie závislé od účelu. Niekedy sa hodí viac, inokedy menej.

Ak sa osoba, ktorú fotíte s bleskom, pozerá priamo do fotoaparátu, na výslednej fotografii bude mať „červené oči“. Tento jav vzniká ako dôsledok odrazu svetla od sietnice oka. Na fotografiách to vyzerá naozaj podivne. Moderné fotoaparáty disponujú funkciou, ktorá spúšťa predzáblesky a tým sa pokúša tento jav minimalizovať. Nie vo všetkých prípadoch to však funguje spoľahlivo. Zaujímavosťou je, že tento jav môžeme pozorovať aj pri fotení zvierat. Farba očí na výslednej fotografii však nemusí byť len červená. Často môžeme vidieť napr. zelené oči.

Od verzie GIMP 2.4 vyššie nájdete filter odstránenia červených očí. Okolo červenej časti oka vytvorte pomocou ľubovoľného vhodného nástroja výber a použite filter „Remove Red Eye (Odstrániť červené oči)“. Je celkom možné, že kým dostanete správnu farbu, budete sa musieť trochu pohrať s posuvníkom nastavenia.

Aký formát máte použiť na uloženie výsledkov svojej práce? A mali by ste zmeniť rozmery? Odpoveď nie je jednoznačná. Záleží totiž od toho, na aké účely chcete obrázok použiť.

Viac informácií nájdete v časti Formáty súborov.

Tak ako pri väčšine programov, aj v prípade GIMPu musíte zájsť do hlavnej ponuky a vybrať položky File (Súbor) → Print (Tlačiť). Aby ste predišli nemilým prekvapeniam je dobré mať na pamäti niektoré dôležité maličkosti. Pamätajte, že:

Pred každou tlačou obrázka je dobrým pravidlom vybrať položky hlavnej ponuky: Image (Obrázok) → Print size (Veľkosť tlače). V otvorenom dialógovom okne zvoľte požadovanú veľkosť vytlačeného obrázka zmenou parametrov „veľkosti tlače“. Symbol znamená, že obe hodnoty sú navzájom spojené. Kliknutím na tento symbol síce môžete závislosť medzi hodnotami rozlíšenia x a y zrušiť, ale je to veľké riziko. Pravdepodobne táto možnosť je otvorená, keďže dnešným tlačiarňam je možné definovať rôzne hodnoty rozlíšenia pre x a y. Ak sa však rozhodnete toto prepojenie rozlíšenia zrušiť, s výsledkom môžete byť veľmi prekvapení. Môžete to vyskúšať. Uvidíte aké rôzne efekty dosiahnete.

Posledné odporučenie: skontrolujte si nastavenie okrajov a centrovanie. Bude škoda, ak vo vytlačenom obrázku bude chýbať časť okraja alebo ak zlým nastavením centrovania pokazíte svoju prácu, najmä ak tlačíte na špeciálny fotografický papier.

Moderné fotoaparáty pri fotografovaní zaznamenávajú aj údaje o nastaveniach fotoaparátu a ďalších okolnostiach počas fotografovania. Tieto údaje sú uložené v súboroch JPEG alebo TIFF v štrukturovanom formáte nazývanom EXIF. GIMP je schopný ukladať dáta aj pre JPEG súbory, ak je správne nainštalovaný: je totiž závislý od tzv. „libexif“ knižnice. Tá však nemusí byť inštalovaná na každom systéme. Ak je GIMP inštalovaný s podporou EXIF dát, potom načítanie JPEG súborov s EXIF dátami, ich úprava a opätovné uloženie uchová EXIF dáta nezmenené. Popravde, toto nie je ideálne riešenie práce s EXIF dátami, ale vždy je to lepšie, ako keď editor tieto údaje jednoducho vymaže. Takto to robili aj skoršie verzie GIMPu.

Ak chcete vidieť obsah EXIF dát, môžete si stiahnuť zásuvný modul pre prehliadač EXIF dát [PLUGIN-EXIF]. Ak vám to váš systém dovolí a budete schopní ho nainštalovať, nájdete ho pod položkami hlavnej ponuky: Filters (Filtre)->Generic (Všeobecné)->Exif Browser. (Viď. Inštalácia nových zásuvných modulov.)